Tak veľmi bolestivé: World Press Award ocenila najlepšie spravodajské FOTOgrafie roka

2024-04-20 10:01:00 | | |

Zdroj: World Press Photo / Mohammed Salem pre Reuters

Prestížna fotografická súťaž World Press Photo pozná víťazov. Do aktuálneho ročníka sa prihlásilo 3851 fotografov zo 130 krajín, ktorí porote zaslali na posúdenie 61.062 snímok. Tieto sú podľa odborníkov najlepšie.

predošlé

nasledujúce

Prestížna cena World Press Photo sa udeľuje od roku 1955. Najskôr posudzovalo vyše 60-tisíc spravodajských fotografií šesť regionálnych porôt a potom víťazov vybrala globálna porota. Ocenené snímky vystaví World Press Photo Exhibition 2024 na viac ako 60 miestach po celom svete vrátane Amsterdamu, Londýna, Berlína, Ríma, Mexico City, Rio de Janeiro, Hong Kongu, Taipei, Sydney, Toronta a Tunisu.

World Press Photo of the Year (Hlavná cena)

Mohammed Salem: Palestínska žena objíma telo svojej netere

Inas Abu Maamar (36) drží telo svojej netere Saly (5), ktorá bola spolu s ďalšími štyrmi rodinnými príslušníkmi zabitá, keď izraelská strela zasiahla ich dom. Khan Younis, Gaza, 17. októbra 2023.

Na začiatku vojny medzi Izraelom a Hamasom nariadil Izrael obyvateľom Gazy, aby sa kvôli bezpečnosti evakuovali na juh. Podľa správ The Guardian a Al-Džazíry však izraelské nálety od polovice októbra silne bombardovali Khan Younis na juhu Gazy. Mnohí zo zabitých boli rodiny, ktoré opustili mesto Gaza len pár dní predtým. Podľa OHCHR predstavovali do konca roku 2023 palestínske ženy a deti viac ako dve tretiny obetí v Gaze. Fotograf opisuje túto fotografiu, ktorá vznikla len niekoľko dní po pôrode jeho vlastnej manželky, ako „silný a smutný moment, ktorý zhŕňa širší zmysel toho, čo sa dialo v pásme Gazy“.

World Press Photo Story of the Year (Najlepšia fotografická séria)

Lee-Ann Olwage: Valim-babena

Nedostatok povedomia verejnosti o demencii na Madagaskare znamená, že ľudia s príznakmi straty pamäti sú často stigmatizovaní. O Paula Rakotozandrinyho, ´Dada Paula´ (91), ktorý žije s demenciou, sa roky stará jeho dcéra Fara Rafaraniriana (41). Ich príbeh ilustruje madagaskarský princíp valim-babena – povinnosť dospelých detí pomáhať rodičom. Tento projekt svojím dôstojným, intímnym prístupom predstavuje ďalší pohľad na túto problematiku, rezonujúc v rodinách na celom svete, a zároveň spochybňuje stereotypy o Afrike, ktoré sa zameriavajú najmä na konflikty.

Dada Paul a jeho vnučka Odliatemix sa chystajú do kostola. S demenciou žije 11 rokov. Väčšinu toho času jeho rodina predpokladala, že sa „zbláznil“, alebo pripisovala symptómy konzumácii alkoholu. Iba jeho dcéra Fara si všimla niečo iné a naďalej sa oňho starala. Antananarivo, Madagaskar, 12. marca 2023.

Fara Rafaraniriana kráča v nedeľu ráno do kostola so svojou dcérou Odliatemix a otcom Dada Paulom. Fara prvýkrát rozpoznala demenciu Dada Paula, keď tento vodič na dôchodku nemohol nájsť cestu domov, keď ju vyzdvihol z práce. Antananarivo, Madagaskar, 12. marca 2023.

Fara sa pozerá, ako Dada Paul čistí rybu, ako každú nedeľu popoludní. Prsty sa mu pri tom trasú, no aj tak túto úlohu zvláda a upokojí sa pri nej. Antananarivo, Madagaskar, 12. marca 2023.

Fara a jej dcéra Odliatemix spolu ležia na posteli, o ktorú sa delia s Dada Paulom. Fara sa sama stará o trojčlennú rodinu. Len jedna organizácia na Madagaskare, Masoandro Mody, poskytuje podporu a školenia rodinným príslušníkom ľudí s demenciou. Antananarivo, Madagaskar, 12. marca 2023.

World Press Photo Long-Term Project Award (Najlepší dlhodobý projekt)

Alejandro Cegarra: Dva múry

Od roku 2019 sa Mexiko pretransformovalo z krajiny, ktorá na svojej južnej hranici vítala migrantov a žiadateľov o azyl, na krajinu, ktorá presadzuje prísnu imigračnú politiku veľmi podobné tej v Spojených štátoch. Imigračná a zahraničná politika implementovaná rôznymi vládami USA, protokoly COVID-19 a politické a ekonomické otrasy v Strednej a Južnej Amerike prispievajú k prebiehajúcej kríze na mexických hraniciach. Tieto faktory vystavujú v pohraničných mestách rodiny migrantov násiliu, korupcii a neistým podmienkam. Fotograf Alejandro Cegarra na základe vlastných skúseností s migráciou z domova vo Venezuele do Mexika v roku 2017 inicioval o rok neskôr tento projekt, aby zdokumentoval ťažkú situáciu hlboko zraniteľných komunít migrantov a s rešpektom a citlivosťou zdôraznil ich odolnosť.

Migrant kráča na vrchole nákladného vlaku známeho ako „La Bestia“. Migranti a žiadatelia o azyl, ktorým chýbajú finančné zdroje na zaplatenie pašeráka, sa často uchyľujú k použitiu nákladných vlakov, aby sa dostali na hranicu Spojených štátov. Tento spôsob dopravy je veľmi nebezpečný; v priebehu rokov stovky ľudí spadli na koľaje a zomreli alebo zostali zmrzačení. Piedras Negras, Mexiko, 8. októbra 2023.

Rodina De Coto pózuje pre portrét na Beštii (známej tiež ako El Tren de la Muerte, teda Vlak smrti), ktorá mieri do Ciudad Juarez. Táto fotografia bola urobená tri dni pred uplynutím platnosti Hlavy 42, amerického preventívneho opatrenia COVID-19, ktoré v skutočnosti umožnilo deportáciu migrantov bez preskúmania žiadostí o azyl. Od roku 2020 došlo v jeho dôsledku k viac ako dvom miliónom vyhosteniam migrantov. Samalayuca, Mexiko, 8. mája 2023.

Ruben Soto (vpravo), migrant z Venezuely, sedí s Rosou Bello, honduraskou migrantkou, na streche Beštie. Ruben a Rosa sa stretli v Mexiku a na ceste do Spojených štátov sa do seba zamilovali. Samalayuca, Mexiko, 8. mája 2023.

Migranti používajú podomácky vyrobený rebrík, aby s pomocou pašeráka preliezli časť hraničného múru. Ciudad Juárez, Mexiko, 1. apríla 2021.

Mexickí imigrační úradníci kontrolujú vlak známy ako „La Bestia“ pre imigrantov a žiadateľov o azyl v snahe znížiť tok migrantov smerom k hraniciam Spojených štátov. Samalayuca, Mexiko, 13. mája 2023.

Žiadatelia o azyl čakajú na svoje vypočutie pred bránami Mexickej komisie pre pomoc utečencom (COMAR), ktorá im udelí humanitárne vízum na pobyt v Mexiku alebo na cestu cez krajinu do Spojených štátov. COMAR bol obvinený z korupcie a brzdenia procesu schvaľovania humanitárnych víz. Tapachula, Mexiko, 18. júna 2019.

Carlos Mendoza, venezuelský migrant, prekračuje rieku Rio Grande, aby požiadal o azyl v Spojených štátoch. Piedras Negras, Mexiko, 7. októbra 2023.

Ever Sosa (v strede) nesie na pleciach svoju dcéru, keď spolu prekračujú rieku Suchiate z Guatemaly do Mexika a pripájajú sa ku karaváne 3000 migrantov a žiadateľov o azyl, ktorí sa snažia dostať do Spojených štátov. V roku 2019 Mexiko podobnej karaváne udelilo humanitárne víza, do roku 2020 sa ale politika zmenila a požadovala rozpustenie akýchkoľvek karaván. Tisíce ľudí preto boli prinútené dostať sa do Mexika prekročením rieky Suchiate namiesto použitia Medzinárodného mosta Dr. Rodolfa Roblesa. Ciudad Hidalgo, Mexiko, 20. januára 2023.

World Press Photo Open Format Award (Otvorený formát)

Julia Kochetova: Vojna je osobná

S desiatkami tisíc civilných a vojenských obetí a skutočne patovou situácie, ktorá trvá mesiace, nie sú v ruskej vojne na Ukrajine na obzore žiadne známky mieru. Zatiaľ čo spravodajské médiá zásobujú svoje publikum štatistikami a mapami a medzinárodná pozornosť sa presúva inam, fotografka vytvorila osobnú webovú stránku, ktorá spája fotožurnalistiku s osobným dokumentárnym štýlom denníka, aby svetu ukázala, aké je žiť s vojnou, ktorá sa stala každodennou realitou.

Hudba: Daria Kolomiec

Ilustrácie: Oleksandr Komiakhov

Najlepšie snímky Európy

Fotografia: Otcova bolesť (Adem Altan)

Mesut Hançer drží za ruku svoju 15-ročnú dcéru Irmak, ktorá zomrela v spánku, keď sa dom jej starej mamy zrútil pri zemetrasení v južnom Turecku. Kahramanmaraş, Turecko, 7. februára 2023.

Séria: Kachovská priehrada: Povodeň vo vojnovej zóne (Johanna Maria Fritz)

6. júna 2023 poškodili stenu Rusmi kontrolovanej Kachovskej priehrady na juhovýchode Ukrajiny explózie, čo spôsobilo rozsiahle záplavy v Chersone. Pretrhnutie priehrady úplne zaplavilo približne 17 500 domov na západnom brehu kontrolovanom Ukrajinou a na východnom brehu rieky pod kontrolou Ruska, pričom podľa správ medzinárodných médií zahynuli stovky ľudí.

Dlhodobý projekt: Krajina nikoho (Daniel Chatard)

Nemecko sa umiestňuje ako líder v prechode na obnoviteľnú energiu do roku 2030, napriek tomu zostáva pri výrobe energie vo veľkej miere závislé od uhlia. V Porýní sa od 70. rokov 20. storočia klčujú lesy a búrajú dediny, aby sa uvoľnilo miesto pre povrchové uhoľné bane Hambach a Garzweiler. V roku 2012 začali aktivisti obsadzovať časti Hambachského lesa a neskôr aj dedinu Lützerath, aby odolali týmto opatreniam, pričom sa im do roku 2023 podarilo zachrániť zvyšok lesa a päť zo šiestich takýchto dedín naplánovaných na zničenie.

Čestné uznanie: Hľadanie Satyra (Rena Effendi)

Satyrus effendi je vzácny druh motýľa pomenovaný po Rustamovi Effendim, azerbajdžanskom entomológovi a otcovi fotografky, ktorý počas života nazbieral desaťtisíce motýľov. Počas ciest často prekračoval dnes spornú hranicu medzi Arménskom a Azerbajdžanom, aby lovil a zbieral exempláre. Jeho smrť v roku 1991 sa zhodovala so začiatkom desaťročí konfliktu o hornatú oblasť Náhorného Karabachu. Fotografka sa v tomto projekte vracia po stopách svojho otca, prechádza teraz vojnou zničeným regiónom a hľadá Satyrus effendi, ktorý lieta pozdĺž hrebeňa Zangezur medzi dvoma krajinami v konflikte. Popritom sa stretla s ľuďmi na oboch stranách frontovej línie, ktorí jej na ceste pomáhali a dokázali, že ľudskosť prevláda aj na miestach spustošených vojnou.