Posledný operený vojak: Holub Vaillant cestoval lietadlom, po smrti ho nechali vypchať

Nezostáva než dúfať, že holub Vaillant posolstvo doručí. Od 2. júna 1916 Nemci útočia na opevnenie Vaux, strážiace severovýchodný prístup k mestu Verdun. Major Sylvain Eugène Raynal (1867-1939) tuší, že so zvyškom posádky nevydrží dlho vzdorovať. Ako ale požiadať o pomoc? Telefónne spojenie je prerušené, optické nie je možné kvôli plynovým útokom a dymu. Zostávajú mu len štyri poštové holuby. Prvého vysiela hneď 2. júna. Dorazí síce do citadely vo Verdune, ale stratil krúžok so správou. Ďalšie nie sú úspešnejšie. 4. júna vypúšťa Raynal posledného holuba s číslom 787.15. Volá sa Vaillant alebo Chrabrý. Vyráža o 11.30 hodine a nesie text, v ktorom okrem iného stojí: „Stále sa držíme, ale pod útokom plynu… Musíte nás odtiaľto dostať… Toto je môj posledný holub.“

Býva v autobuse

Holub Vaillant bol jeden z mnohých, ktorí zasiahli do vojnového diania. Francúzi mali s týmito poslami svoje skúsenosti už z roku 1870, kedy umožňovali spojenie s Parížom, obliehanom Prusmi. Potom zriadila francúzska armáda holubárske výcvikové strediská, ktoré prišli vhod práve počas prvej svetovej vojny, keď telefonické spojenie bolo len obmedzené a pre posielanie správ na dlhšie vzdialenosti boli ideálne práve poštové holuby. Chovali ich v špeciálnych mobilných holubníkoch, ktoré podľa potreby presúvali na rôzne časti frontu. Jedným takým zariadením sa stal dvojposchodový autobus od firmy Berliet, na ktorého dolnom poschodí sa uchovávali zásoby obilia a vody pre operencov a hore bol holubník. Francúzi mobilizovali 60 000 týchto poslov. Na holuby sa spoliehali aj Američania…

Priblížia ich lietadlom

Aj vtákom môže poslúžiť lietadlo. Aby sa urýchlilo doručovanie správ, americkí letci holuby časť cesty prepravovali lietadlami a vo vzduchu opatrne vypúšťali, aby sa nedostali k vrtuli. V akcii sa stratilo len minimum takto vysielaných vtákov. Aj Američania mali vo Francúzsku svojich holubích hrdinov. Patril k nim aj posol menom Cher Ami, ktorý bol vyznamenaný francúzskym vojnovým krížom. Doručil 12 dôležitých správ pri bitke pri Verdune. Svoju poslednú misiu v októbri 1918 splnil, aj keď bol zranený. Správa, ktorú doniesol v schránke na svojom tele, pomohla k záchrane asi 200 obkľúčených amerických vojakov. Niet divu, že Nemci na okupovaných územiach hrozili trestom smrti za vypúšťanie poštových holubov. Niekedy ale ani včas doručené posolstvo k úspešnej akcii nestačilo...

Hrdina padol

Doletel k verdunskej citadele z posledných síl. Keď statočnému Vaillantovi odoberal holubár správu, zomrel mu v ruke, otrávený bojovými plynmi. Hoci boli vyslaní vojaci na pomoc Raynalovi k Vaux, opevnenie sa udržať nepodarilo. Vyčerpanej posádke chýbala voda aj munícia a bola nútená sa 7. júna 1916 vzdať. Vaillant ako jediný holub dostal ešte počas vojny vyznamenanie za hrdinstvo a zapísali ho na zoznam tých, ktorí položili život za Francúzsko. Nechali ho vypchať a skončil v múzeu. Ešte po vojne ho pripomínali pohľadnice.

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

Autor: © HISTORY revue / Helena Chvojková