Chudoba, nezamestnanosť a násilie: 30 rokov od konca apartheidu je JAR na pokraji zrútenia

Na prvej doske stojí nápis "Vládnucou silou musí byť ľud" - základná požiadavka, ktorú Africký národný kongres (ANC), strana Nelsona Mandelu a jeho spojencov, pred 30 rokmi vznášala. Okrem toho im išlo o rovnaké práva v oblasti bezpečnosti, pracovného práva, prístupu k vzdelaniu a o prosperitu krajiny. Lawrence Manaka obchádza monument a číta nahlas tézy a princípy, ktoré vtedajší bojovníci za slobodu sformulovali.

V roku 1994 po konci apartheidu to mali byť základné pravidlá, podľa ktorých sa mala sformovať nová Juhoafrická republika. Pre dvadsaťjedenročného Manaku je tento pamätník pripomienkou porušených sľubov. "Starí bojovníci za rovnoprávnosť zbohatli. Ale tu v mieste pamätníka ľudia trpia hladom," hovorí mladý muž.

Manaka študuje politológiu a ekonómiu na univerzite v Johannesburgu a teraz sa chce stať politikom. Posledný aprílový víkend ubehlo presne 30 rokov od prvých slobodných volieb v Juhoafrickej republike, ktoré obdobie apartheidu ukončili. Teraz ale mladá generácia na vtedajších hrdinov odboja nazerá stále kritickejšie, aj s nutnou dávkou zlosti a naštvania.

Manaka sa ale neobzerá za minulosťou so sentimentom tých, ktorí zažili staré časy. Narodil sa v roku 1994, ako súčasť takzvanej generácie Born Free, teda narodených do slobody, a nikdy apartheid nezažil. Ale 30 rokov od vízie Nelsona Mandelu o rôznorodom a farebnom národe, ktorý spolu bude žiť v mieri a prosperite, sa najrozvinutejšia krajina afrického kontinentu a najsilnejšia africká ekonomika nachádza na pokraji zrútenia.

Priepasť medzi bohatými a chudobnými sa nezmenšuje, Juhoafrická republika je považovaná za krajinu s najviac nerovnodeleným bohatstvom. Podľa Svetovej banky vlastní desať percent obyvateľstva približne 80 percent bohatstva. Korupcia je všadeprítomná. "Polovica ľudí, ktorí sedia v parlamente, nemá potuchy o tom, čo robia, pretože sa tam dostali len vďaka konexiám," hovorí Manaka.

Podľa posledných vládnych prieskumov z roku 2017 viac ako 70 percent poľnohospodárskej pôdy vlastnia bieli Juhoafričania, ktorí tvoria len niečo cez sedem percent obyvateľov. "To je šialené," hovorí Manaka. "Apartheid možno skončil politicky, ale ekonomicky stále existuje," dodáva.

Väčšina hospodárskeho bohatstva je stále v rukách bielej menšiny. "A dokonca aj vo vzdelávacom systéme je stále príliš prítomný štrukturálny rasizmus," hovorí Manaka. Z toho dôvodu pred rokom spoločne s ďalšími založil novú politickú stranu Rise Mzanci, teda Povstaň, Juhoafrická republika! Väčšina tých, ktorí sa v strane angažujú, patrí k rovnakej generácii ako on.

"Moja generácia sa už s ANC príliš nespája. Vnímame ho skôr ako utláčateľa než osloboditeľa," hovorí. Je potrebné obnoviť základnú dôveru ľudí v demokraciu. Najdôležitejšie je však odstrániť korupciu, myslí si ašpirujúci politik. Voľby čakajú Juhoafrickú republiku 29. mája. Juhoafričania pôjdu k volebným urnám po siedmykrát od konca apartheidu.

Manaka kandiduje do parlamentu ako najmladší kandidát svojej strany. „Rok 2024 je naším rokom 1994“ stojí na tričku, ktoré má na sebe. Mladík dúfa, že jeho strana získa aspoň päť percent hlasov. Podľa juhoafrického systému pomerného zastúpenia by to znamenalo asi 20 poslancov v štyristočlennom parlamente. Prieskumy verejnej mienky však prisudzujú jeho strane zatiaľ menej ako jedno percento.

Toho chladného dňa Manaka opúšťa pamätník, ktorý ho tak rozčuľuje. Jeho predvolebný sprievod Sowetom práve začína. Od povstania v roku 1976 je toto černošské predmestie Johannesburgu považované za srdce odporu proti apartheidu. O niečo neskôr vyzdvihuje svojho asistenta v centre Johannesburgu. "Centrum mesta je symbolom toho, aká prehnitá je naša krajina. Mesto sa nám rozpadá pred očami. A je to deň odo dňa horšie. Šesť z desiatich mladých Juhoafričanov je bez práce," hovorí Manaka.

Podľa Svetovej banky žije viac ako polovica zo 60 miliónov obyvateľov Juhoafrickej republiky pod hranicou chudoby. Stĺpy verejného osvetlenia ležia ohnuté pri cestách, káble sú rozkradnuté. Drogovo závislí sa potácajú po uliciach a ležia vo dverách. Gangy predávajú zbrane a drogy. Kriminalita je taká vysoká, že Manaka už do mnohých štvrtí ani nevstupuje. Násilie a bezprávie panuje nielen v mnohých mestských štvrtiach. Každý rok je v krajine zabitých približne 25.000 ľudí. Ide o jeden z najvyšších počtov vrážd na svete.

V nespočetných mestách a obciach sa rúca infraštruktúra. V niektorých regiónoch vlani občas vypadol prúd až na 16 hodín denne. "Dokonca aj v dobrých štvrtiach sme niekedy celý deň bez tečúcej vody," uvádza konkrétne príklady Manaka. Vzdelávací systém sa podľa neho rozpadá, rovnako ako systém zdravotnej starostlivosti.

Preto dochádza po celej krajine zas a znova k protestom a demonštráciám. Manaka pripomína nepokoje v oblasti Durbanu v roku 2021, kedy bolo vyrabovaných viac ako 800 obchodov a zomrelo 354 ľudí. "To mohla byť len predohra," obáva sa. Ak bude krajina naďalej chátrať, mohla by vypuknúť aj občianska vojna, dodáva mladý politik.

Aby tomu zabránil, chce Manaka osloviť aj staršie generácie. Želá si, aby ľudia pri voľbách mysleli skôr na budúcnosť než na minulosť. Hovorí o svojom otcovi narodenom v roku 1974, ktorý bol dlhý čas oddaným a angažovaným členom ANC. Pôsobil v rôznych vládnych organizáciách za vlády niekoľkých prezidentov. V posledných rokoch sa mu však ANC odcudzila. Teraz vstúpil do inej strany – do Rise Mzansi.